Blýskavica – Panský vrch – Javorie (Lažtek) – Homôlka – Priečne – Korenský v. – Polomy rázcestie

Hneď na začiatku článku vás musím upozorniť, že na Javorie sa nedá vybrať len tak, zo dňa na deň, bez dlhšej prípravy. Javorie (1044m n.m.) je síce hlavnou dominantou celého sopečného pohoria, lenže je v jednom z  najodľahlejších kútov celého kraja. Je to celkom iný vrch, ako všetky ostatné kopce, hrebene a horské chrbty na Slovensku. Už jeho poloha úplne na južnom okraji pohoria je zvláštna. Takisto jeho tvar – mäkké línie pripomínajú široký zadok a chrbát ťažného koňa so sedlom v strede a zaplatenou hrivou priečnych brál v západnej časti masívu. Inak sú línie úplne hladké, pozvoľne sa zvažujúce na sever k Blýskavici a Rimáňu a na juh do Krupinskej planiny.

Je to posledný vysoký vrch od severu. Južným smerom je len planina postupne sa zvažujúca až na hranicu k rieke Ipeľ ústiacej do Dunaja. Zaujímavé je aj zistenie, že je presne v jednej  línii najvyšších slovenských vrchov (vo svojej zemepisnej šírke) zo severu na juh v smere Gerlach – Poľana – Javorie až po najnižší bod Podunajskej nížiny – koryto Dunaja pri Štúrove. Toto som nezistil ja, ale geológovia dávno  v minulom storočí, ak nie skôr… Ešte ako stredoškolák som našiel v jednej prírodovedeckej knihe prierez Slovenskom s týmito troma vrchmi v jednej línii až po nížiny Ipľa a Dunaja. Niekde tu bol počiatok mojej myšlienky raz sa pozrieť na vrchol Javoria. Dostal som sa k tomu až po štyroch desaťročiach, ale predsa…

Aj so synmi sme to po dlhom zvažovaní zobrali útokom z osady Blýskavica, kde sme sa dostali autom ( s menšími problémami). Po vyspovedaní lesnou strážou, sa vydávame na samotnú túru, ktorá je bez turistických značiek a po okraji vojenského pásma. Jeho hranica vedie celým asi šesťkilometrovým hrebeňom Javoria. Z cesty vedúcej z Blýskavice na západ, sme odbočili ďalšou cestou šikmo do plytkej dolinky neďaleko prameňov potoka Tisovník. Lesná cesta sa stáča na juhovýchod až východ na okraj lúky Panský vŕšok. Tu zabočíme kolmo na hlavný (východný) vrchol  masívu Javorie. Volá sa jednoducho Javorie, aj keď v starších mapách nájdeme aj názov Lažtek (1044m n.m.). Ako stúpame hore, cesta sa mení na chodník, neskôr len priesek mladým lesom, až zbadáme čistinu a okraj vysokého lesa na samotnom vrchole. Je to tu ako v inom storočí. Stromy sú vysokánske, vysadené na riedko od seba, aby sa vynímali v celej svojej kráse.
Vyhľady sú na sever, aj na juh do vojenského pásma, všade sú len lesy a lúky. Samotný vrchol je ešte 5min. doprava, kde je trigonometrický bod. Toto miesto pôsobí opačne, až nedôstojne na to, aké je dôležité.

Vydávame sa ďalej. Ideme po hrebeni a zároveň hranici vojenského pásma, ktorá je dobre značená. Asi po piatich minútach sa pred nami zjavila lesná cesta, ktorá nás pohodlne vedie až do sedla. Výhľady sú na sever, ponad početné prieseky. Kúsok za sedlom je prostredný vrchol Homôlka (1013 m n.m.). Je to menší skalný útvar s dobrými vyhľadmi na sever. Ďalej ideme stále cez les, bez výhľadov až ku krásnemu zelenému bralu, ktoré sa zrazu zjavilo pred nami v tieni stromov.Po zhruba polhodine od Homôlky sme teda dorazili k tretiemu západnému vrcholu Priečne bralo (1023 m n.m.).Vychádzame na vrch a pokračujeme ďalších pár minút až k vojenskemu vysielaču na Priečnom brale a čučíme na juh na Lešť, ale nič zaujímavé tam nevidíme, akurát nefotíme… Także sme takmer na konci hrebeňa a môžme sa vydať na cestu späť na severovýchod. Schádzame krížom cez hustý smrekový les. Po dvoch minútach sme už na pevnej lesnej ceste, ktorá vedie asi sto-dvesto metrov rovnobežne popod hrebeň smerom na východ.

Mierne sa zvažuje dole, potom na miernej rozdvojke pokračujeme vľavo, stále mierne z kopca až na Korenský vrch. Cestou sa striedajú lesy smrekové, zmiešané a hlavne bukové, míňame aj krásny prameň – jazierko s modrozelenou vodou. Cesta je  stále lepšia, už je asfaltová, prechádzajúca takmer rovno až ku chate Rimáň. Vpravo od cesty sa rozkladá prekrásna lúka. Všetci traja sme si ľahli na jej okraj a dívame sa na tú krásu a teší nás, že ešte niečo také v našom okolí existuje. Po polhodine sa vyberieme ďalej cestou popri už spomínaných chatách až na Polomy – rázcestie. Odtiaľto vedie červená značka v smere východ – západ. Na východe je Blýskavica, kde máme odstavené auto, na západe Zaježová s autobusovými spojmi (asi riadne preriedenými). Po zhruba 20 minútach sme už v cieli pri prvej odbočke, odkiaľ sme ráno vyrazili. Všetci traja sme spokojní, veď to bola jedna z najkrajších túr, doslova splnený sen… aspoň môj!

Other trips to the mountains

Z Kysliniek na Poľanu

Okružná túra vedúca zo stredu vulkánu cez sedlo Priehybina na najvyšší vrchol po hrebeni až do sedla Jasenová a odtiaľ dole do Kysliniek. Prekonáme miernym… continue reading

Výstup na Rysy

Jeden z mála voľne prístupných štítov vo Vysokých Tatrách je akýmsi klinom, výbežkom poľských Tatier do slovenských a pre susedov Poliakov aj najvyšším vrchom ich krajiny. Výstup z poľskej strany…continue reading

Climbing to Gerlach Peak

Our highest mountain peak is one of the most visited in the whole Europe. It is the highest peak of both- Slovak and Polish high-mountains Tatras but also of the entire 1200 kilometer-long Carpathian mountain range. This fact is known only from… continue reading